FOLIO III · ORT
Nacistické geto Theresienstadt v okupovanom Protektoráte Čechy a Morava slúžilo medzi rokmi 1941 a 1945 ako prechodné miesto a miesto smrti pre deportované Židovky a Židov, medzi nimi viacerých viedenských ekonómov.
V novembri 1941 zriadili nemeckí okupanti v rakúskom posádkovom meste Theresienstadt, česky Terezín, zberný a prechodný tábor. Navonok inscenovaný ako takzvané privilegované geto a propagandistická kulisa, bol fakticky medzistanicou na ceste do vyhladzovacích táborov na východe a miestom, kde tisíce ľudí zomierali od hladu, na epidémie a v dôsledku vynútenej tiesne. Do oslobodenia v máji 1945 bolo do Theresienstadtu zavlečených vyše 140 000 ľudí, asi 33 000 tam zomrelo, ďalších 88 000 bolo prevezených do Auschwitzu a iných táborov. Aj predstavitelia užšieho okruhu rakúskej školy sem boli deportovaní. Emil Perels, spoluzakladateľ Národohospodárskej spoločnosti a priateľ Ludwiga von Misesa z mladosti, prišiel 24. septembra 1942 z Viedne do Theresienstadtu a 16. októbra 1944 bol poslaný ďalej do Auschwitzu. Ministerský radca a bádateľ o Böhm-Bawerkovi Ludwig Bettelheim-Gabillon prišiel 9. októbra 1942 transportom IV/13 a 28. februára 1943 zomrel v dôsledku táborových podmienok.
