FOLIO I · DENKER
Študoval štátne vedy vo Viedni a už počas štúdia sa stal asistentom Hansa Mayera.
Od roku 1923 asistent na katedre politickej ekonómie u Hansa Mayera na Viedenskej univerzite.[7]
Trojročná cesta s výskumným štipendiom Rockefeller na amerických a európskych univerzitách.[1]
V roku 1929 sa vo Viedni habilitoval prácou „Wirtschaftsprognose: Eine Untersuchung ihrer Voraussetzungen und Möglichkeiten“ (Hospodárska prognóza: Skúmanie jej predpokladov a možností).[1]
Do roku 1938 prednášal na Viedenskej univerzite. Spolupracovník, neskôr nástupca Friedricha Augusta von Hayeka v Rakúskom inštitúte pre výskum hospodárskeho cyklu; redaktor Zeitschrift für Nationalökonomie, člen predstavenstva Národohospodárskej spoločnosti, poradca Národnej banky a ministerstva obchodu, ako aj účastník Misesovho súkromného seminára.
Šéfredaktor „Zeitschrift für Nationalökonomie“ od roku 1930 až do vynútenej emigrácie v roku 1938.[1]
Ako nástupca Friedricha Augusta von Hayeka viedol v rokoch 1931 až 1938 Rakúsky inštitút pre výskum hospodárskeho cyklu vo Viedni.[1]
V dôsledku pripojenia k Hitlerovmu Nemecku roku 1938 bol odvolaný z funkcie riaditeľa ústavu a stratil oprávnenie vyučovať. Emigroval do USA a usadil sa na univerzite v Princetone.[1]
Profesor na Princeton University od roku 1938 až do odchodu na dôchodok roku 1970; od roku 1944 navyše v úzkej spolupráci s Johnom von Neumannom na Institute for Advanced Study.[1]
Spolu s matematikom Johnom von Neumannom vydal priekopnícke dielo „Theory of Games and Economic Behaviour“.[1]
Roku 1944 sa oženil s Dorothy Young; v tom istom roku získal americké štátne občianstvo.[10]
V roku 1963 spolu s ďalšími inicioval založenie Institut für Höhere Studien (IHS) vo Viedni a prevzal funkciu vo vedeckej rade.
Po emeritovaní v Princetone v roku 1970 prešiel na New York University, kde prednášal až do svojej smrti v roku 1977.[1]
V roku 1976 dostal Veľký zlatý čestný odznak za zásluhy o Rakúsku republiku.[1]
Už počas štúdia sa stal asistentom Hansa Mayera na katedre politickej ekonómie Viedenskej univerzity a v roku 1925 uňho získal doktorát.[1]
Strigl pragte laut mises.org-Strigl-Biographie die Denker der vierten Wiener Generation — Hayek, Haberler, Machlup, Morgenstern — als Lehrer wie kaum ein anderer; seine systematische Expositionsweise war im Hörsaal prägend.[4]
Lionel W. McKenzie wird in der Wikipedia-EN-Infobox als Doktorand Morgensterns aufgeführt.[8]
Martin Shubik wird in der Wikipedia-EN-Infobox als Doktorand Morgensterns geführt; promovierte an der Princeton University in den 1950er-Jahren.[8]
Spoluúčastník Misesovho súkromného seminára vo Viedni.
Obaja účastníci Misesovho súkromného seminára; zároveň predchodca a nástupca na čele inštitútu pre výskum hospodárskeho cyklu (Hayek do roku 1931, Morgenstern 1931 – 1938).[5]
Beide Teilnehmer am Mises-Privatseminar; mises.org-Liste führt Machlup und Morgenstern als regelmäßige Teilnehmer.[5]
Haberler viedol svoje prednášky na Viedenskej univerzite čiastočne spoločne s Oskarom Morgensternom.[5]
Účastník Misesovho súkromného seminára vo Viedni ako člen užšieho okruhu rakúskej školy.[5]
Spoluvydavateľ časopisu „Zeitschrift für Nationalökonomie" spolu s Oskarom Morgensternom; spoločné šírenie myšlienok rakúskej školy.[9]
Publizierte 1944 gemeinsam mit dem Mathematiker John von Neumann die bahnbrechende „Theory of Games and Economic Behaviour" — Geburtsstunde der Spieltheorie.[1]
Morgenstern viedol čulú korešpondenciu s Kauderom a povzbudzoval jeho vedeckohistorickú prácu o dejinách marginalizmu.[6]
Oskar Morgenstern v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →