Alfred Schütz

Alfred Schütz vyrastal ako syn bankového úradníka vo Viedni. Po skrátenej vojnovej maturite v roku 1917 a vojenskej službe na talianskom fronte študoval od roku 1918 právne a sociálne vedy na Viedenskej univerzite. K jeho učiteľom patrili Friedrich von Wieser a Ludwig von Mises v národohospodárstve, Hans Kelsen v právnej filozofii a Felix Kaufmann v teórii vedy. V roku 1921 bol promovaný na Dr. iur., pričom hlavným skúšajúcim bol Kelsen. Jeho dvojaký život sa začal v roku 1921: cez deň tajomník Rakúskeho bankového zväzu, od roku 1927 prokurista a hlavný právnik v súkromnej banke Reitler & Co.; večer a v noci filozof a sociálny teoretik. Husserl neskôr razil výrok o „bankárovi cez deň, filozofovi v noci“. Vo Viedni patril Schütz k zriedkavým „pútnikom medzi kruhmi“: zakladajúci člen Geistkreisu, ktorý v roku 1921 vyvolali k životu Hayek a Furth, pravidelný účastník Misesovho súkromného seminára vo viedenskej obchodnej komore a diskutér Kelsenovho seminára. Z týchto rokov pochádzajú celoživotné priateľstvá, predovšetkým s Ericom Voegelinom a Fritzom Machlupom. V roku 1932 vyšlo jeho hlavné dielo „Der sinnhafte Aufbau der sozialen Welt“ (Zmysluplná výstavba sociálneho sveta). Husserl reagoval nadšene, pozval ho do Freiburgu a ponúkol mu miesto asistenta, ktoré Schütz z rodinných dôvodov odmietol. Medzi rokmi 1932 a 1937 opakovane cestoval za Husserlom. „Anšlus“ v roku 1938 ho prinútil do exilu: najprv do Paríža ako právneho poradcu tamojšej pobočky Reitler, 14. júla 1939 ďalej do New Yorku. Tam pokračoval v činnosti pre Reitler & Co. a v roku 1943 navyše prevzal pedagogické poverenie na New School for Social Research. V roku 1944 sa stal hosťujúcim profesorom, v roku 1952 riadnym profesorom sociológie a sociálnej psychológie, ako aj predsedom filozofického oddelenia. V roku 1939 patril k spoluzakladateľom International Phenomenological Society a od roku 1940 k vydavateľom časopisu Philosophy and Phenomenological Research. Schütz zomrel v roku 1959 v New Yorku. Jeho neskoré dielo „Strukturen der Lebenswelt“ (Štruktúry žitého sveta), posmrtne dokončené Thomasom Luckmannom, vyšlo v roku 1975.