Predslov

S rozpadom socialistickej ideológie a s neúspechom jej receptov na blaho sveta sociálnodemokratická strana nezmizla zo scény. Pretrvala aj potom, čo jej pôvodný program zlyhal. Aj keď to azda nechce otvorene priznať, jej nový program znie: spotrebovanie hmotných statkov nahromadených kapitalizmom.

V novom agrárnom programe rakúskej sociálnej demokracie sa nám táto snaha javí nezahalenejšie a otvorenejšie než inokedy. Veľký poľnohospodársky podnik pracuje racionálnejšie než roľník a vlastník malej parcely; agrárny program to nemôže poprieť, predsa však žiada vyvlastnenie veľkého poľnohospodárskeho pozemkového vlastníctva a jeho prevedenie do vlastníctva spolkového štátu, hoci každý vie, že všetky spolkové podniky pracujú s prevádzkovými stratami. Dvanásť percent celkovej lesnej plochy Rakúska obhospodaruje spolkový štát; tieto lesy každoročne pohlcujú miliardový deficit, kým všetci súkromní vlastníci lesov dosahujú výnosy. Napriek tomu agrárny program požaduje vyvlastnenie a poštátnenie súkromného veľkého lesného vlastníctva. Socializované lesy, hovorí sa ďalej, sa majú obhospodarovať „nie ako kapitalistické výnosové lesy, ale ako socialistické blahobytné lesy“. Tento dodatok bol zbytočný; veď podľa skúseností, ktoré sme mali hojne príležitosť získať, sa už beztak nikto neobáva, že by podniky spolkového štátu alebo verejného hospodárstva mohli prinášať výnosy. Jedným slovom: cieľom, o ktorý sa sociálnodemokratický agrárny program usiluje, je premena veľkej časti poľnohospodárstva a lesníctva na podnik závislý od dotácií; pôda už nemá prinášať žiadny čistý výnos, tí, čo pracujú pri jej obhospodarovaní, majú byť podporovaní prílevmi z iných zdrojov. Takmer každý odsek agrárneho programu hovorí o výdavkoch z verejných prostriedkov v prospech poľnohospodárstva. Tak sa napríklad majú „z verejných prostriedkov podporovať“ záprahové družstvá domkárov a maloroľníkov. Vynakladanie spolkových a krajinských prostriedkov sa ďalej požaduje na opatrenia, ktoré uľahčujú zaobstaranie dobrého osiva, umelých hnojív, dobrých plemenných zvierat, na zriadenie poľnohospodárskych strojových staníc atď.

Odkiaľ majú pochádzať prostriedky na uhradenie všetkých týchto výdavkov, sa však v sociálnodemokratickom programe nehovorí. Naproti tomu sa navrhuje zrušenie rozličných dnes existujúcich daní, napríklad dane z cukru a dane z vína. Zníženie dane z vína má zrejme podporiť alkoholizmus! Vecné námietky autorov nového sociálnodemokratického agrárneho programu zrejme nijako zvlášť netrápili. Jediné hľadisko, ktoré mali pri zostavovaní programu, bolo práve: účinok na voličov.

Doposiaľ sociálnodemokratická strana pri riešení všetkých otázok, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom, zastávala výlučne stanovisko mestského spotrebiteľa. Teraz však na získanie úplnej moci potrebuje aj hlasy vidieckeho voličstva, a preto navrhuje agrárny program plný lákavých sľubov. Dajú sa poľnohospodári týmto programom oklamať? Nepoznajú azda, že sociálnodemokratickej strane predsa nebude natrvalo možné zaťažovať mestské obyvateľstvo v prospech poľnohospodárstva? Nebude sa im záujem, ktorý sa v sociálnodemokratickej strane zrazu prebudil pre poľnohospodárske záležitosti, javiť podozrivý?

Dr. Siegfried Strakosch, náš najúspešnejší poľnohospodár, rovnako vynikajúci ako prírodovedec i ako národohospodársky spisovateľ, sa podujal podrobne preskúmať sociálnodemokratický agrárny program. Keď Dr. Strakosch hovorí o agrárnopolitických problémoch, vtedy sa každý v Rakúsku môže poučiť, hoci by s ním v niektorých národohospodárskych veciach celkom nesúhlasil. Triezva vecnosť jeho výkladu neminie svoj účinok. Dúfajme, že mnohým otvorí oči ohľadom veľkosti nebezpečenstva, ktoré by uskutočnenie čo len jednej časti sociálnodemokratického agrárneho programu muselo privolať na našu krajinu.

Viedeň, 5. januára 1926.

Profesor Dr. Ludwig Mises.