Rudolf Sieghart

Narodil sa 13. marca 1866 v Troppau, Rakúske Sliezsko (dnes Opava, Česko), ako syn rabína.[2]

Roku 1883 zmaturoval na gymnáziu v Troppau.[2]

Štúdium práva a štátnych vied na Viedenskej univerzite (1883 až 1887), ktoré si ako polosirota musel financovať sám; zároveň jednoročná dobrovoľnícka vojenská služba a neskôr dôstojník v zálohe.[2]

V roku 1891 sa stal riaditeľom straníckej a tlačovej kancelárie strany „Vereinigte Deutsche Linke" (Zjednotená nemecká ľavica).[2]

V roku 1892 získal na Viedenskej univerzite titul Dr. iur.[2]

V roku 1894 vstúpil do finančnej správy.[2]

V roku 1895 konvertoval ku katolicizmu; v tom istom životnom období sa priženil do rodiny viedenského profesora obchodného práva Carla Samuela Grünhuta (1844–1929).[2]

Stal sa zaťom Carla Samuela Grünhuta, profesora obchodného práva pôsobiaceho na Viedenskej univerzite. Manželka Mathilde zomrela v roku 1911 (vo veku 39 rokov).

V decembri 1897 menovaný do cisársko-kráľovského (k.k.) prezídia ministerskej rady.[1]

Habilitoval sa pojednaním „Die öffentlichen Glückspiele" (Verejné hazardné hry).[2]

Po habilitácii vstúpil do politiky; ako najbližší spolupracovník ministerského predsedu Körbera (1850–1919) zohrával vplyvnú a miestami spornú úlohu, predovšetkým pri personálnych rozhodnutiach o najvyšších pozíciách v byrokracii.

V rokoch 1902 až 1910 vedúci prezidiálnej kancelárie prezídia ministerskej rady; najbližší spolupracovník ministerského predsedu Ernesta von Körber, podieľal sa na volebnej reforme a na vyrovnaní v roku 1907.[2]

V roku 1904 povýšený na šéfa sekcie (najvyšší úradnícky hodnostný stupeň).[2]

V rokoch 1910 až 1929 (s prerušením 1917–1919) guvernér a od roku 1919 prezident inštitúcie Allgemeine Österreichische Boden-Credit-Anstalt; s pričlenenými priemyselnými koncernmi a novinami zostal vplyvným hospodárskym lídrom hlboko do obdobia Prvej republiky; v roku 1929 fúzia s Creditanstalt v dôsledku úpadku.[2]

V roku 1912 sa stal členom Panskej snemovne.

Zomrel 4. augusta 1934 v Lucerne.[2]