Karl-Theodor von Inama-Sternegg

Inama-Sternegg pochádzal z rodiny usadenej v trentínskom Nonsbergu a bol najstarším synom kráľovsko-bavorského mestského súdneho asesora Johanna Nepomuka Inamu von Sternegg. Po gymnáziu v Neuburgu na Dunaji, Ambergu a Mníchove študoval od roku 1860 právne a štátne vedy, ako aj históriu na Mníchovskej univerzite, kde bol v roku 1865 na základe ocenenej práce o hospodárskych následkoch tridsaťročnej vojny promovaný za doktora politických vied. Po súdnej praxi a habilitácii v roku 1868 prešiel ešte v tom istom roku ako mimoriadny profesor na Innsbruckú univerzitu, kde sa v roku 1871 stal riadnym profesorom politických vied a v rokoch 1876/77 zastával funkciu rektora. V roku 1880 prijal pozvanie ako riadny profesor politickej ekonómie do Prahy, o rok neskôr odišiel ako riaditeľ Úradu pre administratívnu štatistiku do Viedne. Súčasne prednášal ako honorárny profesor štátnych vied na Viedenskej univerzite a od roku 1882 do roku 1896 viedol sám, potom spoločne so svojím žiakom Franzom von Juraschek Štatistický seminár. V roku 1884 bol vymenovaný za dvorného radcu a predsedu c. k. Štatistickej ústrednej komisie a vybudoval úradnú štatistiku predlitavskej polovice ríše na moderný správny aparát. Sčítanie obyvateľstva v roku 1890 spracoval na jeho podnet Theodor Schäffler centrálne pomocou elektrických sčítacích strojov systému Hollerith-Schäffler, čo vzbudilo medzinárodnú pozornosť. Vedecky patril Inama k Historickej škole národohospodárstva, zastával však v jej rámci samostatné stanovisko: odmietal prehnaný induktivizmus mladšej generácie okolo Gustava von Schmollera a obhajoval hodnotu dedukcie. Jeho programom bolo spojenie štatistickej a historickej metódy na zobrazenie vývojového postupu spoločenských a hospodárskych pomerov; trojzväzkové dielo „Deutsche Wirtschaftsgeschichte“ (Nemecké hospodárske dejiny, 1879, 1899, 1901) sa považuje za prvý pokus o ucelené hospodárske dejiny nemecky hovoriaceho priestoru. Popri vede bol Inama od roku 1891 doživotným členom Panskej snemovne a angažoval sa ako predseda Spolku proti ochudobňovaniu a žobráctvu. V roku 1899 bol zvolený za predsedu Institut International de Statistique. Čestné doktoráty univerzít v Krakove, Černovciach, Cambridgei a Viedni, ako aj členstvo vo Viedenskej, Pruskej a Leopoldovej akadémii podčiarkujú jeho medzinárodné uznanie. V roku 1905 sa stiahol z aktívnej služby na zámok Lichtenwert pri Brixleggu, kde o tri roky neskôr zomrel.