Helene Lieser

Helene Lieser bola dcérou zámožného textilného továrnika Justusa Liesera (1864 – 1927), ktorý sa v roku 1905 rozviedol s jej matkou „Lilly“ Henriette Amalie Lieserovou, rodenou Landauovou (1875 – 1943), známou mecenáškou umenia. V rokoch 1916 až 1919 študovala päť semestrov filozofiu na Viedenskej univerzite, navštevovala však aj právnické prednášky, a od roku 1919 študovala štátne vedy na Viedenskej univerzite, kde 26. júna 1920 na základe práce „Die währungspolitische Literatur der österreichischen Bankozettelperiode“, vedenej Othmarom Spannom (1878 – 1950) a Ludwigom von Misesom (1881 – 1973), prvej dizertácie ženy zo štátnych vied v Rakúsku, ako prvá žena v Rakúsku získala titul Dr. rer. pol. Helene Lieser navštevovala takzvaný súkromný seminár Ludwiga von Misesa, bola stálou členkou „Národohospodárskej spoločnosti“ (až do svojho vylúčenia v roku 1938) a po štúdiu pracovala v „Zväze rakúskych bánk a bankárov“ vo Viedni. Do viedenského umeleckého prostredia rodiny vedie zároveň azda najznámejšia, pretože sporná stopa v živote Helene Lieserovej: Gustav Klimt namaľoval na jar 1917, vo svojom poslednom tvorivom roku, veľký portrét mladej ženy z rodiny Lieser, ktorý sa do klimtovskej literatúry zapísal ako „Portrét slečny Lieserovej“. Ktorá z Lieserových dcér Klimtovi v jeho ateliéri skutočne deväťkrát sedela, dodnes nie je s konečnou platnosťou objasnené: aukčný dom im Kinsky uviedol v roku 2024 Helene Lieserovú, klimtovský bádateľ Tobias G. Natter oponuje a vidí v zobrazenej jej sesternicu Margarethe Constance Lieserovú. Klimt zomrel vo februári 1918, obraz zostal nepodpísaný a nedokončený, v roku 1925 bol vystavený vo viedenskej Neue Galerie a potom osem desaťročí platil za nezvestný. V apríli 2024 sa znovu vynoril v rakúskej súkromnej zbierke a bol vydražený za 30 miliónov eur; predaj o rok neskôr stroskotal pre pretrvávajúce otázky proveniencie a identifikácie, miesto, kde sa dielo nachádza, je v súčasnosti nejasné. Helene Lieser musela v roku 1938 pre svoj židovský pôvod (z Izraelitskej náboženskej obce však vystúpila už v roku 1921) utiecť z Rakúska, v júli 1938 uzavrela manželstvo (pravdepodobne fingované) s Karlom Bergerom (Mníchov 1901 – ?) a stala sa tým juhoslovanskou občiankou. Blízki rodinní príslušníci, medzi nimi jej matka, boli nacionálnymi socialistami zavraždení a ich tuzemský majetok bol ulúpený. Helene Lieser utiekla najprv do Ženevy, kde až do jeho odchodu v roku 1940 spolupracovala s Ludwigom von Misesom. Tu sa angažovala aj za osoby prenasledované nacionálnymi socialistami a v okruhu špionážnej skupiny „Rote Kapelle“ pracovala pre sovietsku a neskôr pre britskú spravodajskú službu. Helene Berger-Lieserová, od roku 1947 členka kuratória Rakúskeho inštitútu pre hospodársky výskum vo Viedni, odišla v roku 1948 do Paríža, kde sa stala spolupracovníčkou Sira Georgea Donalda Alastaira MacDougalla (1912 – 2004), riaditeľa hospodárskeho sekretariátu „Organisation for Economic Cooperation and Development“ (OEEC; Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu). Od roku 1949 pracovala ako generálna tajomníčka v oficiálne v roku 1950 založenej „International Economic Association / Association Internationale des Sciences Économiques“ v Paríži, iniciovanej zo strany „United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization“ (UNESCO); organizovala početné kongresy a zastupovala organizáciu na medzinárodných kongresoch. Helene Berger-Lieserová, ktorá v roku 1962 odišla do dôchodku, krátko nato vo Viedni podľahla rakovine.