Gertrude Lovasy

Gertrude Lovasy sa narodila 17. decembra 1900 vo Viedni ako dcéra Josefa Friedricha Lovasyho do židovskej rodiny a vyrastala v Badene pri Viedni. Šľachtický titul „von“ stratila ako všetci Rakúšania v roku 1919 so zrušením formálnych aristokratických výsad. Navštevovala reálne gymnázium v Badene a od apríla 1924 študovala na Právnickej a štátovednej fakulte Viedenskej univerzity. 18. decembra 1928 obhájila svoju dizertáciu „Die rechtliche Stellung der Kartelle unter besonderer Berücksichtigung der österreichischen Eisenindustrie“ (Právne postavenie kartelov s osobitným zreteľom na rakúsky železiarsky priemysel). Oficiálnym školiteľom je Hans Mayer, súbežne navštevuje súkromný seminár Ludwiga von Misesa a patrí tak k onomu malému kruhu žien, ktorý v 20. a 30. rokoch utvára viedenskú školu a Misesov kruh. Vo Viedni je Lovasy činná ako ekonómka pre rakúsky oceliarsky kartel a pracuje vo Viedenskom inštitúte pre výskum hospodárskeho cyklu, ktorý v roku 1927 založili Hayek a Mises. Jej priamym nadriadeným sa tam stáva Oskar Morgenstern. V tomto období publikuje dve štúdie v časopise „Zeitschrift für Nationalökonomie“, medzi nimi „Schutzzölle bei unvollkommener Konkurrenz“ (Ochranné clá pri nedokonalej konkurencii, 1934), ranú aplikáciu teórie nedokonalej konkurencie na otázky zahraničnoobchodnej politiky. Po „anšluse“ v roku 1938 stráca z rasistických dôvodov svoje miesto. Emigrácia sa oneskoruje, pretože musí zariadiť zaopatrenie starnúcej matky. Alfred Stonier sa stará o matku (ktorá sa neskôr dostane do Anglicka), Gerhard Tintner ju sprostredkuje Jakobovi Marschakovi, Gottfried Haberler dodá afidavit pre americké vízum. Friedrich August von Hayek sa nezapája. V roku 1939 dosiahne Lovasy cez Francúzsko a Veľkú Britániu USA. V Princetone pracuje do roku 1942 znovu s Morgensternom, tentoraz na jeho hospodárskych dejinách Rakúska v medzivojnovom období. Od roku 1944 je vo Washingtone analytičkou na americkom ministerstve zahraničných vecí, potom na Hospodárskom a finančnom oddelení Organizácie Spojených národov, kde vypracuje memorandum „International Cartels“ (rozoslané 1945, vytlačené 1947). V roku 1947 prechádza do čerstvo založeného Medzinárodného menového fondu. Tam postupuje od ekonómky v štábe Special Studies Division na zástupkyňu vedúcej oddelenia a napokon na poradkyňu v Research and Statistics Department. Jej špecializáciou sú zahraničný obchod, surovinové trhy a stabilizácia cien. V roku 1963 sa vedúcim spôsobom podieľa na vytvorení „Compensatory Financing Facility“, nástroja MMF na vyhladzovanie šokov v cenách surovín pre rozvojové krajiny, a spolupôsobí pri medzinárodných kávových dohodách. Po svojom odchode do dôchodku v roku 1965 dočasne radí Organizácii amerických štátov. Zomiera 9. januára 1974 a je pochovaná na Washington National Cemetery.