Nestranný pozorovateľ nemôže mať pochybnosti o dôvode, prečo naša generácia vzdáva všeobecnú a nadšenú poctu pokroku v oblasti prírodných vied, zatiaľ čo hospodárskej vede sa venuje len málo pozornosti a jej hodnotu vážne spochybňujú práve tí ľudia v spoločnosti, ktorým by mala poskytovať návod na praktické konanie.
Nikdy nebol vek, ktorý by hospodárske záujmy staval vyššie než náš vlastný. Nikdy sa potreba vedeckého základu pre hospodárske záležitosti nepociťovala všeobecnejšie ani naliehavejšie. A nikdy nebola schopnosť praktických ľudí využívať výdobytky vedy vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti väčšia než v našich dňoch. Ak sa teda praktickí ľudia spoliehajú výlučne na vlastnú skúsenosť a nedbajú na našu vedu v jej súčasnom stave vývoja, nemôže to byť spôsobené nedostatkom vážneho záujmu alebo schopností z ich strany. Ani ich nedbanlivosť nemôže byť výsledkom povýšeneckého odmietania hlbšieho vhľadu, ktorý by skutočná veda poskytla do okolností a vzťahov určujúcich výsledok ich činnosti. Príčinu takej pozoruhodnej ľahostajnosti netreba hľadať inde než v súčasnom stave našej vedy samotnej, v jalovosti všetkých minulých snáh nájsť jej empirické základy.
Každý nový pokus v tomto smere, akokoľvek skromné je úsilie, obsahuje vlastné ospravedlnenie. Zameriavať sa na objavenie základov našej vedy znamená venovať svoje schopnosti riešeniu problému, ktorý priamo súvisí s ľudským blahom, slúžiť verejnému záujmu najvyššej dôležitosti a vstúpiť na cestu, kde ani omyl nie je celkom bez zásluhy.
Aby sme sa vyhli akýmkoľvek opodstatneným pochybnostiam zo strany odborníkov, nesmieme v takomto podujatí zanedbať dôkladnú pozornosť voči predchádzajúcej práci vo všetkých doposiaľ preskúmaných oblastiach našej vedy. Ani sa nemôžeme zdržať toho, aby sme s plnou nezávislosťou úsudku uplatnili kritiku na názory našich predchodcov, a dokonca aj na náuky doteraz považované za definitívne výdobytky našej vedy. Keby sme zlyhali v prvej úlohe, ľahkovážne by sme opustili celý súhrn skúseností nazhromaždených mnohými znamenitými umami všetkých národov a všetkých čias, ktoré sa pokúšali dosiahnuť ten istý cieľ. Keby sme zlyhali v druhej, hneď od začiatku by sme sa zriekli akejkoľvek nádeje na zásadnú reformu základov našej vedy. Týmto nebezpečenstvám sa možno vyhnúť tak, že si názory svojich predchodcov osvojíme, hoci až po nerozpakovom preskúmaní, a tak, že sa od náuky odvoláme k skúsenosti, od myšlienok ľudí k povahe vecí.
Toto je pôda, na ktorej stojím ja1. V tom, čo nasleduje, som sa usiloval zredukovať zložité javy ľudskej hospodárskej činnosti na najjednoduchšie prvky, ktoré ešte možno podrobiť presnému pozorovaniu, uplatniť na tieto prvky mieru zodpovedajúcu ich povahe a, neustále sa pridŕžajúc tejto miery, skúmať spôsob, akým sa zložitejšie hospodárske javy vyvíjajú zo svojich prvkov podľa určitých zásad.
Táto metóda výskumu, ktorá dosiahla všeobecné prijatie v prírodných vedách, viedla k veľmi veľkým výsledkom a z tohto dôvodu sa mylne začala nazývať prírodovednou metódou. V skutočnosti je to metóda spoločná všetkým oblastiam empirického poznania a mala by sa správne nazývať empirickou metódou. Toto rozlíšenie je dôležité, pretože každá metóda skúmania nadobúda svoj vlastný osobitý charakter z povahy oblasti poznania, na ktorú sa uplatňuje. Bolo by preto nesprávne pokúšať sa o prírodovednú orientáciu našej vedy.
Minulé pokusy nekriticky prenášať zvláštnosti prírodovednej metódy skúmania do národného hospodárstva viedli k najvážnejším metodologickým omylom a k márnemu pohrávaniu sa s vonkajšími analógiami medzi javmi hospodárstva a javmi prírody. Bacon o učencoch tohto druhu povedal: „Magna cum vanitate et desipientia manes similitudines et sympathies rerum describunt atque etiam quandoque affingunt,“ čo je výrok, ktorý, akokoľvek čudné, platí dodnes práve o tých autoroch píšucich o hospodárskych témach, ktorí sa naďalej nazývajú žiakmi Baconovými, hoci úplne nechápu ducha jeho metódy.
Ak sa na ospravedlnenie týchto snáh uvádza, že úlohou nášho veku je stanoviť vzájomné súvislosti medzi všetkými oblasťami vedy a zjednotiť ich najdôležitejšie zásady, rád by som vážne spochybnil spôsobilosť našich súčasníkov vyriešiť tento problém. Verím, že učenci v rozličných oblastiach vedy nikdy nemôžu stratiť zo zreteľa tento spoločný cieľ svojho úsilia bez ujmy na svojom výskume. No riešenie tohto problému možno úspešne začať až vtedy, keď boli jednotlivé oblasti poznania čo najdôkladnejšie preskúmané a keď boli objavené zákony vlastné každej oblasti.
Teraz je úlohou čitateľa posúdiť, k akým výsledkom viedla metóda skúmania, ktorú som prijal, a či sa mi podarilo úspešne dokázať, že javy hospodárskeho života, podobne ako javy prírody, sú usporiadané striktne v súlade s určitými zákonmi. Pred záverom by som však chcel spochybniť názor tých, ktorí popierajú existenciu zákonov hospodárskeho správania odvolávaním sa na ľudskú slobodnú vôľu, keďže ich argument by hospodárskej vede úplne uprel postavenie exaktnej vedy.
Či a za akých podmienok je nejaká vec pre mňa užitočná, či a za akých podmienok je statkom, či a za akých podmienok je hospodárskym statkom, či a za akých podmienok má pre mňa hodnotu a aká veľká je pre mňa miera tejto hodnoty, či a za akých podmienok dôjde k hospodárskej výmene statkov medzi dvoma hospodáriacimi jednotlivcami a hranice, v rámci ktorých možno stanoviť cenu, ak k výmene dôjde – tieto a mnohé iné záležitosti sú práve tak nezávislé od mojej vôle ako akýkoľvek zákon chémie od vôle činného chemika. Názor, ktorý zastávajú tieto osoby, spočíva preto na ľahko rozpoznateľnom omyle ohľadom vlastnej oblasti našej vedy. Lebo hospodárska teória sa nezaoberá praktickými pravidlami hospodárskej činnosti, ale podmienkami, za ktorých sa ľudia venujú prezieravej činnosti zameranej na uspokojovanie svojich potrieb.
Hospodárska teória sa vzťahuje k praktickej činnosti hospodáriacich ľudí2 do veľkej miery rovnako, ako sa chémia vzťahuje k operáciám praktického chemika. Hoci odkaz na slobodu ľudskej vôle môže byť celkom oprávnenou námietkou proti úplnej predvídateľnosti hospodárskej činnosti, nikdy nemôže mať silu ako popretie zhody s určitými zákonmi javov, ktoré podmieňujú výsledok hospodárskej činnosti ľudí a sú úplne nezávislé od ľudskej vôle.
Práve javy tohto druhu sú však predmetom štúdia v našej vede.
Osobitnú pozornosť som venoval skúmaniu príčinných súvislostí medzi hospodárskymi javmi týkajúcimi sa produktov a zodpovedajúcich výrobných činiteľov, a to nielen na účel vybudovania teórie ceny založenej na skutočnosti a postavenia všetkých cenových javov (vrátane úroku, mzdy, pozemkovej renty atď.) pod jeden zjednotený uhol pohľadu, ale aj kvôli dôležitým vhľadom, ktoré tým získavame do mnohých iných hospodárskych procesov, doteraz úplne nepochopených. Toto je navyše práve to odvetvie našej vedy, v ktorom udalosti hospodárskeho života najzreteľnejšie javia poslušnosť pravidelným zákonom.
Bolo mi osobitným potešením, že oblasť tu spracovaná, zahŕňajúca najvšeobecnejšie zásady našej vedy, je nemalou mierou tak naozaj produktom nedávneho vývoja v nemeckej národnej ekonómii, a že reforma najdôležitejších zásad našej vedy, o ktorú sa tu pokúšam, je teda vybudovaná na základe položenom predchádzajúcou prácou, ktorá vznikla takmer výlučne pričinením nemeckých učencov.
Nech sa teda toto dielo považuje za priateľský pozdrav od spolupracovníka v Rakúsku a za slabú ozvenu vedeckých podnetov, ktorými nás Rakúšanov Nemecko tak hojne zahŕňalo prostredníctvom mnohých vynikajúcich učencov, ktorých nám poslalo, a prostredníctvom svojich znamenitých publikácií.
DR. CARL MENGER
