Blick von der Gleisrampe in Auschwitz II-Birkenau zum Torhaus.
FOLIO III · MIESTO

Auschwitz.

2006 · CC-BY-SA-2.5

PAMÄTNÉ MIESTO

Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau v okupovanom Poľsku bol od roku 1942 ústredným miestom nacistických masových vrážd európskych Židoviek a Židov. Viedenský právnik a hospodársky funkcionár Emil Perels, zakorenený v ranej rakúskej škole okolo Misesa a Böhm-Bawerka, tu bol 16. októbra 1944 zavraždený.

Auschwitz, poľsky Oświęcim, sa po nemeckej okupácii Poľska v roku 1940 stal najväčším táborovým komplexom nacistického vyhladzovacieho aparátu. Od roku 1942 boli v tábore Auschwitz II-Birkenau systematicky vraždené európske Židovky a Židia, Sinti a Rómovia, poľské civilistky a civilisti, ako aj sovietski vojnoví zajatci. Celkovo tu prišlo o život približne 1,1 milióna ľudí. Medzi obeťami je Emil Perels, narodený v roku 1880 vo Viedni, doktor práv a dlhoročný účastník Böhm-Bawerkovho seminára. Perels bol spoluzakladateľom toho diskusného kruhu, z ktorého v roku 1918 vznikla Národohospodárska spoločnosť, viedol do roku 1921 rakúsky zúčtovací úrad a tam ho vystriedal Ludwig von Mises. Friedrich August von Hayek tam krátko po svojej promócii našiel svoje prvé zamestnanie. Po deportácii do Theresienstadtu 24. septembra 1942 bol Perels 16. októbra 1944 poslaný ďalej do Auschwitzu a zavraždený.

OBRAZOVÝ ARCHÍV · 2 ZÁBEROV
Blick von der Gleisrampe in Auschwitz II-Birkenau zum Torhaus.Gedenktafel in Auschwitz-Birkenau, 2006.
Blick von der Gleisrampe in Auschwitz II-Birkenau zum Torhaus.
Blick von der Gleisrampe in Auschwitz II-Birkenau zum Torhaus.
Zastávky na mieste · 1 mysliteľov · 1 zastávka

Zastávky na mieste.

Jednotlivé životné body mysliteľov tu v meste Auschwitz: narodenie, štúdium, učenie, smrť. Pre každého mysliteľa jedna vodorovná stopa, zastávky ako body alebo svorky na časovej osi.

Bod / symbol = Jednotlivý rok
Narodenie · smrť
PREPOJENÍ MYSLITELIA · 1

Kto tu myslel, učil, žil

EP
GEN. 03 · Emil Perels
Emil Perels
PRAMENE · 4

Čo táto stránka dokladá

APA
Chicago
Nemecký historický štýl
Auschwitz · mises.at