FOLIO I · DENKER
Maturoval v roku 1872 na Akademickom gymnáziu vo Viedni; medzi jeho spolužiakmi boli okrem iných neskorší prezident Tomáš Garrigue Masaryk a minister Franz Klein.[5]
Vzorná úradnícka kariéra vo finančnej správe, dotiahol to až na šéfa sekcie.
Habilitačná práca „Die Principien der gerechten Besteuerung in der neueren Steuertheorie“ (Berlín 1884), ako subjektivistický teoretik hodnoty; neskorší základ reformy priamej osobnej dane spolu s Eugenom von Böhm-Bawerkom.
Roku 1884 sa habilitoval ako súkromný docent finančnej vedy, národného hospodárstva a štatistiky na Viedenskej univerzite.[4]
V rokoch 1885 až 1895 vyučoval na Viedenskej obchodnej akadémii.[4]
Roku 1887 sa jeho pedagogické oprávnenie rozšírilo na politickú ekonómiu; ako odborník na finančnú vedu vyučoval na Viedenskej univerzite a na ďalších viedenských vzdelávacích inštitúciách.
Vyšlo dielo „Das Wesen des Einkommens. Eine volkswirthschaftliche Untersuchung“ (Berlín 1887).[1]
Ako odborník na finančnú vedu vyučoval na Viedenskej univerzite a na ďalších viedenských vzdelávacích inštitúciách.
V rokoch 1890 až 1900 vyučoval na Orientálnej, neskôr Konzulárnej akadémii vo Viedni.[4]
Roku 1899 bol vymenovaný za prednostu sekcie na c. k. ministerstve financií a viedol oddelenie priamych daní.[4]
Vyšlo dielo „Das Zeitverhältnis zwischen der Steuer und dem Einkommen" (Časový vzťah medzi daňou a príjmom) (Viedeň 1901).[2]
Roku 1901 vymenovaný za honorárneho profesora na Viedenskej univerzite; vyučoval až do svojej smrti.[4]
Roku 1910 sa stal predsedom Ústrednej štatistickej komisie a na krátky čas aj ministrom financií; potom odišiel na odpočinok.[5]
Rok po odchode na odpočinok bol opäť vymenovaný za predsedu Ústrednej štatistickej komisie a tento úrad zastával až do smrti.[5]
Od roku 1911 pôsobil ako spoluvydavateľ časopisu Zeitschrift für Volkswirtschaft, Socialpolitik und Verwaltung.
V literatúre k dejinám ekonomického myslenia o viedenskej teórii zdanenia sa spolu s Emilom Saxom uvádza ako jeden z dvoch vynikajúcich rakúskych teoretikov zdanenia; obaja súbežne rozvíjali finančnú vedu založenú na medznom úžitku.[3]
Ako subjektivistický teoretik hodnoty pri reforme priamej osobnej dane spolu s Eugenom von Böhm-Bawerkom ako vedúcim úradníkom prakticky zaviedol daňovú progresiu.
Robert Meyer v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →