Alfred Amonn

Alfred Amonn vyrastal ako syn bruneckého obchodníka Johanna Amonna a Anny Seebacherovej v Južnom Tirolsku, navštevoval c. k. gymnázium „Vinzentinum“ v Brixene a v roku 1902 zmaturoval. Štúdium práva a štátnych vied ho viedlo cez Innsbruck, Mníchov, Halle, Lipsko, Oxford a Londýn do Viedne, kde bol v roku 1907 promovaný za doktora práv a politických vied. V tom istom roku nastúpil ako asistent na Viedenský štátovedný inštitút u Eugena von Philippovicha, ktorého „Wiener Staatswissenschaftliche Studien“ (Viedenské štátovedné štúdie), vydávané spolu s Edmundom Bernatzikom, prijali v roku 1911 aj jeho habilitačnú prácu „Objekt und Grundbegriffe der theoretischen Nationalökonomie“ (Predmet a základné pojmy teoretického národohospodárstva). Habilitácia v roku 1910 otvorila pohnutú pedagogickú dráhu: 1910 až 1912 mimoriadny profesor vo Freiburgu vo Švajčiarsku, 1912 až 1918 profesor v Černovciach, medzitým v rokoch 1913/14 zastupovanie Josepha Schumpetera na univerzite v Grazi počas jeho výmenného semestra na Columbia University. V roku 1920 prijal pozvanie ako riadny profesor na nemeckú univerzitu v Prahe, v rokoch 1926 až 1929 hosťujúcu profesúru na cisárskej univerzite v Tokiu. V roku 1929 prevzal Amonn v Berne katedru teoretického národohospodárstva a finančných vied, ktorú zastával až do odchodu do dôchodku v roku 1953; dvakrát bol dekanom a v rokoch 1949/50 rektorom univerzity. Metodicky sledoval Amonn program logicky podloženého určenia predmetu národohospodárstva a na ten účel ostro rozlišoval medzi empirickým predmetom skúsenosti a konštruktívnym predmetom poznania. S metodologickým rozlíšením teórie a histórie Carla Mengera výslovne sympatizoval, držal si však odstup od psychologicko-subjektívnej teórie hodnoty staršej Rakúskej školy a integroval neskoršie podnety Walrasa a Casselovej analýzy vzácnosti. Táto syntéza mu vynášala striedavo kritiku od marxistov ako Isaak Rubin i od sociálnych ekonómov ako Sombart a Oppenheimer. V Berne bol Amonn v roku 1942 prijatý za občana, v roku 1953 bol dopisujúcim členom Bavorskej i Rakúskej akadémie vied a ako posudzovateľ a člen hospodársko-politických expertných komisií ovplyvňoval švajčiarsku hospodársku politiku ďaleko za hranicu odchodu do dôchodku. K 70. narodeninám v roku 1953 mu užší bernský okruh okolo Valentina F. Wagnera a Fritza Marbacha venoval pamätný zborník „Wirtschaftstheorie und Wirtschaftspolitik“ (Hospodárska teória a hospodárska politika). Zomrel 2. novembra 1962 ako 79-ročný v Berne.