1. Povaha úžitkovej hodnoty a výmennej hodnoty

Pokiaľ je vývoj určitého národa hospodársky natoľko zaostalý, že neexistuje nijaký významný rozsah obchodu a potreby rozličných rodín v oblasti tovarov sa musia uspokojovať priamo z ich vlastnej výroby, majú tovary pre hospodáriacich jednotlivcov zrejme hodnotu len vtedy, ak sú samy schopné priamo uspokojiť potreby izolovaných hospodáriacich jednotlivcov alebo ich rodín.⁷⁷ Keď si však ľudia začnú stále viac uvedomovať svoje hospodárske záujmy, vstupujú navzájom do obchodných vzťahov a začnú vymieňať tovar za tovar, napokon sa vyvinie situácia, v ktorej vlastníctvo ekonomických tovarov dáva ich majiteľom moc získať tovary iného druhu prostredníctvom výmeny. Keď k tomu dôjde, už nie je absolútne nevyhnutné – ak si majú hospodáriaci jednotlivci zabezpečiť uspokojenie svojich potrieb –, aby disponovali práve tými tovarmi, ktoré sú priamo potrebné na uspokojenie ich konkrétnych potrieb. V tejto rozvinutejšej spoločenskej situácii si hospodáriaci jednotlivci môžu, pravdaže, zabezpečiť uspokojenie svojich potrieb ako predtým tým, že získajú do vlastníctva práve tie tovary, ktoré pri priamom použití privodia výsledok, ktorý nazývame uspokojením ich potrieb. V novej situácii však môžu tento výsledok privodiť aj nepriamo tým, že získajú do dispozície tovary, ktoré možno podľa existujúcej hospodárskej situácie vymeniť za také iné tovary, aké potrebujú na priame uspokojenie svojich potrieb. Osobitná požiadavka pre hodnotu tovarov platiaca v izolovanom domácom hospodárstve teda prestáva platiť.

Hodnota, ako sme videli, je dôležitosť, ktorú pre nás tovar nadobúda, keď si uvedomujeme, že na uspokojenie niektorej zo svojich potrieb sme závislí od jeho dispozície – teda keď sme si vedomí toho, že uspokojenie by sa neuskutočnilo, keby sme príslušným tovarom nedisponovali. Bez splnenia tejto podmienky je existencia hodnoty nemysliteľná. Hodnota však nie je viazaná na podmienku priameho – s vylúčením nepriameho – zabezpečenia našich potrieb. Aby mal tovar hodnotu, musí zabezpečovať uspokojenie potrieb, o ktoré by nebolo postarané, keby sme ním nedisponovali. To, či to robí priamym alebo nepriamym spôsobom, je však celkom nepodstatné, keď ide o existenciu hodnoty vo všeobecnom zmysle tohto slova. Koža medveďa, ktorého zabil, má pre izolovaného lovca hodnotu len do tej miery, do akej by sa musel zriecť uspokojenia niektorej potreby, keby túto kožu nemal k dispozícii. Po tom, ako vstúpi do obchodných vzťahov, má pre neho koža hodnotu z presne toho istého dôvodu. Medzi oboma prípadmi niet rozdielu, ktorý by akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval podstatu javu hodnoty. Jediný rozdiel totiž spočíva v tom, že v prvom prípade by bol lovec, keby kožu nemal k dispozícii, vystavený škodlivým vplyvom počasia alebo by sa musel zriecť uspokojenia nejakej inej potreby, na ktorú možno kožu priamo použiť, zatiaľ čo v druhom prípade by sa, keby kožu nemal k dispozícii, musel zriecť uspokojení, ktoré by mohol dosiahnuť prostredníctvom tovarov, ktoré má vďaka vlastníctvu kože k dispozícii nepriamo (cestou výmeny).

Hodnota kože v prvom prípade a jej hodnota v druhom prípade sú teda len dve rozličné formy toho istého javu hospodárskeho života. V oboch prípadoch je hodnota dôležitosťou, ktorú tovary nadobúdajú pre hospodáriacich jednotlivcov vtedy, keď si títo jednotlivci uvedomujú, že na uspokojenie svojich potrieb sú závislí od dispozície nimi. To, čo v každom z oboch prípadov dodáva javu hodnoty osobitný charakter, je skutočnosť, že tovary nadobúdajú pre hospodáriacich jednotlivcov, ktorí nimi disponujú, tú dôležitosť, ktorú nazývame hodnotou, tak, že sa v prvom prípade používajú priamo a v druhom prípade nepriamo. Tento rozdiel je napriek tomu dosť dôležitý tak v bežnom živote, ako najmä v našej vede, aby si vyžadoval osobitné termíny pre každú z oboch foriem jediného všeobecného javu hodnoty. Hodnotu v prvom prípade tak nazývame úžitkovou hodnotou a v druhom prípade ju nazývame výmennou hodnotou.

Úžitková hodnota je teda význam, ktorý statky pre nás nadobúdajú preto, že nám priamo zabezpečujú uspokojenie potrieb, o ktoré by nebolo postarané, keby sme tieto statky nemali k dispozícii. Výmenná hodnota je význam, ktorý statky pre nás nadobúdajú preto, že ich vlastníctvo nám zabezpečuje rovnaký výsledok nepriamo.

2. Vzťah medzi úžitkovou hodnotou a výmennou hodnotou statkov

V izolovanom domácom hospodárstve majú ekonomické statky pre hospodáriacich jednotlivcov, ktorí ich vlastnia, buď úžitkovú hodnotu, alebo nemajú nijakú hodnotu vôbec. No aj v spoločnosti, ktorá prešla značným kultúrnym vývojom a v ktorej prebieha čulý obchod, možno často pozorovať ekonomické statky, ktoré pre hospodáriacich jednotlivcov, ktorí ich vlastnia, nemajú nijakú výmennú hodnotu, hoci ich úžitková hodnota pre tie isté osoby je nad akúkoľvek pochybnosť.

Barly osobitne zmrzačeného človeka, poznámky, ktoré dokáže použiť len pisateľ, ktorý ich napísal, rodinné dokumenty a mnohé podobné statky majú pre jednotlivé osoby často značnú úžitkovú hodnotu. No tie isté osoby by sa vo väčšine prípadov márne pokúšali uspokojiť niektorú zo svojich potrieb týmito statkami nepriamym spôsobom — to znamená prostredníctvom výmeny. V rozvinutej civilizácii nastáva opačný vzťah oveľa častejšie. Okuliare a optické prístroje, ktoré má obchodník s optickým tovarom na sklade, preňho zvyčajne nemajú nijakú úžitkovú hodnotu, rovnako ako chirurgické nástroje nemajú nijakú pre osoby, ktoré ich vyrábajú a uvádzajú na trh, a ako knihy v cudzích jazykoch, ktorým rozumie len málo učencov, nemajú nijakú pre kníhkupcov. No všetky tieto statky majú vzhľadom na potenciálne príležitosti na výmenu pre tieto osoby spravidla istú výmennú hodnotu.

V týchto a vo všetkých ostatných prípadoch, keď ekonomické statky majú pre osoby, ktoré ich vlastnia, buď úžitkovú hodnotu, alebo výmennú hodnotu, ale nie obe, nemôže vzniknúť otázka, ktorá z oboch je v ekonomickej činnosti dotknutých jednotlivcov rozhodujúca. No tieto prípady sú v ekonomickom živote ľudí len výnimkami. Keď sa obchod rozvinul do akejkoľvek badateľnej miery, hospodáriaci jednotlivci majú obvykle na výber medzi tým, či ekonomické statky, ktoré majú k dispozícii, využijú na uspokojenie svojich potrieb priamo, alebo nepriamo. Ekonomické statky majú preto pre svojich vlastníkov zvyčajne úžitkovú hodnotu, ako aj výmennú hodnotu. Väčšina šatstva, kusov nábytku, šperkov a tisícov ďalších statkov v našom vlastníctve má pre nás nepochybne úžitkovú hodnotu. No práve tak je isté, že ich môžeme — keď sa obchod rozvinul — využiť aj nepriamo na uspokojenie svojich potrieb, a že preto pre nás majú súčasne aj výmennú hodnotu.

Je pravda, ako sme videli, že význam statkov pre nás vzhľadom na priame využitie a vzhľadom na nepriame využitie na uspokojenie našich potrieb sú len rozličné formy jediného všeobecného javu hodnoty. No ich význam pre nás môže byť v oboch formách súčasne stupňom veľmi rozdielny. Zlatá čaša bude nepochybne mať vysokú výmennú hodnotu pre chudobného človeka, ktorý ju vyhral v lotérii. Pomocou tejto čaše bude môcť (nepriamym spôsobom, prostredníctvom výmeny) uspokojiť mnohé potreby, o ktoré by inak nebolo postarané. No úžitková hodnota tejto čaše preňho sotva bude stáť za zmienku. Pár okuliarov, naopak, presne prispôsobený očiam vlastníka, má preňho pravdepodobne značnú úžitkovú hodnotu, kým jeho výmenná hodnota je zvyčajne veľmi malá.

Je teda isté, že v ekonomickom živote ľudí možno pozorovať početné prípady, v ktorých majú ekonomické statky pre hospodáriacich jednotlivcov, ktorí ich vlastnia, súčasne úžitkovú aj výmennú hodnotu, a že obe formy hodnoty sú často rozdielnej veľkosti. Vzniká otázka, ktorá z týchto dvoch veličín je v ktoromkoľvek danom prípade tou, ktorá určuje ekonomické úvahy a konanie ľudí — alebo, inými slovami, ktorá z oboch foriem hodnoty je v danom prípade ekonomickou formou hodnoty.

Riešenie tejto otázky vyplýva z úvahy o povahe ľudského hospodárstva a o povahe hodnoty. Vedúcou myšlienkou všetkej ekonomickej činnosti ľudí je čo najúplnejšie uspokojenie ich potrieb. Ak sú dôležitejšie uspokojenia hospodáriaceho jednotlivca zabezpečené priamym použitím statku než jeho nepriamym použitím, potom z toho vyplýva, že dôležitejšie potreby jednotlivca by zostali neuspokojené, keby statok využíval na uspokojenie svojich potrieb nepriamym spôsobom, než keby ho využíval priamo. Niet pochýb, že v tomto prípade bude v ekonomických úvahách a konaní dotknutého hospodáriaceho jednotlivca rozhodujúca úžitková hodnota statku a že v opačnom prípade to bude výmenná hodnota. V prvom prípade sú to uspokojenia zabezpečené priamym využitím statku, ktoré by si hospodáriaci jednotlivec zvolil, keby ho mal k dispozícii; v druhom prípade sú to uspokojenia zabezpečené nepriamym využitím statku, ktoré by si zvolil, keby ho mal k dispozícii; teda v každom prípade sú to uspokojenia, ktoré by sa inak boli uskutočnili a ktorých by sa bol nútený zriecť, keby daný statok nemal k dispozícii. Vo všetkých prípadoch teda, v ktorých má statok pre svojho vlastníka úžitkovú aj výmennú hodnotu, je ekonomickou hodnotou tá, ktorá je väčšia. No z toho, čo bolo povedané v kapitole IV, je zrejmé, že v každom prípade, v ktorom sú prítomné základy pre ekonomickú výmenu, je ekonomickou hodnotou výmenná hodnota statku, a keď to tak nie je, že ňou je úžitková hodnota.

3. Zmeny v ekonomickom ťažisku hodnoty statkov

Jednou z najdôležitejších úloh hospodáriacich ľudí je rozpoznať ekonomickú hodnotu statkov — to znamená mať vždy jasno v tom, či je ich ekonomickou hodnotou úžitková hodnota, alebo výmenná hodnota. Od tohto poznania závisí určenie, ktoré statky alebo ktoré ich časti si treba ponechať a ktoré je v najlepšom ekonomickom záujme ponúknuť na predaj. No správne posúdiť tento vzťah je jednou z najťažších úloh praktického hospodárstva, a to nielen preto, že aj na dobre rozvinutých trhoch sa vyžaduje prehľad o všetkých dostupných príležitostiach na využitie a výmenu, ale predovšetkým aj preto, že činitele, na ktorých sa musí zakladať správne riešenie tohto problému, podliehajú množstvu zmien. Je zrejmé, že čokoľvek, čo zmenšuje úžitkovú hodnotu veci pre nás, môže — za inak rovnakých okolností — spôsobiť, že sa výmenná hodnota statku stane ekonomickou formou hodnoty, a že čokoľvek, čo zväčšuje úžitkovú hodnotu statku pre nás, môže mať za následok zatlačenie významu jeho výmennej hodnoty do úzadia. Zvýšenie alebo zníženie výmennej hodnoty statku bude mať — za inak rovnakých okolností — opačný účinok.

Hlavné príčiny zmien v ekonomickej forme hodnoty sú tieto:

(1) Zmeny vo význame konkrétneho uspokojenia, ktoré statok poskytuje hospodáriacemu jednotlivcovi, ktorý ho má k dispozícii, ak sa jeho úžitková hodnota preňho touto zmenou zväčší alebo zmenší. Tak ak človek stratí záľubu v tabaku alebo víne, zásoba tabaku alebo vína v jeho vlastníctve preňho nadobudne prevažujúcu výmennú hodnotu. A ľudia, ktorí boli nadšenými poľovníkmi alebo športovcami, predajú svoje poľovnícke náčinie, poľovnícke zvieratá atď., keď tieto záľuby pre nich stratili svoj predošlý význam, pričom zmenšenie úžitkovej hodnoty týchto statkov spôsobilo, že do popredia vystúpila ich výmenná hodnota.

Najmä prechody z jedného životného obdobia do druhého sa vyznačujú zmenami tohto druhu. Uspokojenie tej istej potreby má pre dospievajúceho iný význam než pre zrelého muža a opäť iný význam pre zrelého muža než pre starca. Aj keby teda neexistovali nijaké iné činitele, samotný prirodzený priebeh ľudského vývoja by spôsobil, že úžitková hodnota statkov prechádza výraznými zmenami. Jednoduché hračky dieťaťa strácajú svoju úžitkovú hodnotu pre dospievajúceho; študijné materiály, ktoré používal dospievajúci, strácajú svoju úžitkovú hodnotu pre zrelého muža; a nástroje, ktorými si zrelý muž zarába na živobytie, strácajú svoju úžitkovú hodnotu pre starca. V každom prípade sa výmenná hodnota spomínaných statkov stáva prevažujúcou. Nič nie je preto bežnejšie, než že dospievajúci predáva statky, ktoré preňho ako dieťa mali prevažujúcu úžitkovú hodnotu. Vidíme, že ľudia vstupujúci do dospelosti spravidla predávajú nielen mnohé prostriedky pôžitku zodpovedajúce dospievaniu, ale aj študijné materiály svojej mladosti. Možno pozorovať, že starci dovoľujú, aby do iných rúk prešli nielen mnohé prostriedky pôžitku ich rozkvetu, ktorých použitie vyžaduje silu a odvahu, ale aj nástroje, ktoré používali pri zarábaní na živobytie (továrne, obchodné firmy atď.). Ak sa ekonomické javy, ktoré by sa zdali byť prirodzeným dôsledkom týchto skutočností, neprejavujú na povrchu tak zreteľne, ako by sme mohli očakávať, príčinu treba hľadať v rodinnom živote ľudí. Lebo prechod statkov od starších členov rodiny do vlastníctva mladších členov sa neuskutočňuje v dôsledku peňažnej náhrady, ale v dôsledku náklonnosti. Rodina so svojimi osobitnými ekonomickými vzťahmi je tak podstatným činiteľom stability ľudských ekonomických vzťahov.

Zväčšenie úžitkovej hodnoty statku pre jeho vlastníka má prirodzene opačný účinok. Vlastník lesa, pre ktorého má napríklad ročná ťažba dreva len výmennú hodnotu, pravdepodobne okamžite prestane vymieňať svoje drevo za iné statky, ak postaví vysokú pec na tavenie železa a na jej prevádzku potrebuje plný výnos svojho lesného pozemku. Autor, ktorý predtým predával svoje dielo vydavateľom, to v budúcnosti robiť nebude, ak založí vlastný časopis, a tak ďalej.

(2) Samotné zmeny vo vlastnostiach statku môžu posunúť ťažisko jeho ekonomického významu, ak sa jeho úžitková hodnota pre vlastníka touto zmenou pozmení, kým jeho výmenná hodnota buď zostane nezmenená, alebo nestúpne či neklesne v rovnakej miere ako jeho úžitková hodnota.

Šaty, kone, psy, koče a podobné predmety zvyčajne strácajú svoju úžitkovú hodnotu pre zámožných ľudí takmer úplne, ak majú navonok viditeľnú chybu. Ich výmenná hodnota, hoci tiež znížená, vystúpi do popredia svojím významom, pretože strata na ich úžitkovej hodnote je pre tieto osoby zvyčajne väčšia než strata na ich výmennej hodnote.

Na druhej strane sa statky v mnohých prípadoch menia tak, že ich výmenná hodnota, ktorá predtým bola pre hospodáriacich jednotlivcov, ktorí ich vlastnili, ekonomickou formou hodnoty, ustupuje v porovnaní s ich úžitkovou hodnotou. Tak hostinskí a obchodníci s potravinami zvyčajne používajú na vlastnú spotrebu potraviny s nejakou vonkajšou chybou, keďže táto chyba spôsobuje, že tieto statky strácajú svoju výmennú hodnotu takmer úplne, kým ich úžitková hodnota často zostáva rovnaká, alebo prinajmenšom nie je znížená v rovnakej miere ako ich výmenná hodnota. Ten istý jav možno pozorovať aj v iných remeslách. Obuvníci, najmä v menších dedinách, často nosia zle padnúce topánky, krajčíri často nosia nedokonale strihané šaty a klobučníci často nosia klobúky, pri ktorých výrobe sa stala nejaká drobná nehoda.

(3) Dostávame sa teraz k tretej a najdôležitejšej príčine zmien hospodárskeho ťažiska hodnoty statkov. Mám na mysli zvýšenie množstva statkov, ktoré majú hospodáriaci jednotlivci k dispozícii. Zvýšenie množstva určitého statku, ktorý osoba má, takmer vždy – za nezmenených ostatných okolností – spôsobí, že úžitková hodnota každej jednotky statku pre ňu klesne a jeho výmenná hodnota nadobudne väčšiu dôležitosť. Po žatve je výmenná hodnota obilia takmer bez výnimky hospodárskou formou hodnoty pre roľníkov a zostáva ňou dovtedy, kým sa v dôsledku postupného predaja častí obilia jeho úžitková hodnota opäť nestane dôležitejšou. Obilie, ktoré roľníci ešte majú v lete, má pre nich vo všeobecnosti prevažujúcu úžitkovú hodnotu. Na inom mieste tejto práce (kapitola IV, oddiel 2) som ukázal, pri akej hranici dôležitosť výmennej hodnoty statkov ustupuje do úzadia v porovnaní s ich úžitkovou hodnotou. Pre dediča, ktorý je už pred svojím dedením vybavený dostatočným nábytkom a ktorý v pozostalosti svojho poručiteľa nájde ešte jednu veľkú súpravu nábytku, budú mať mnohé kusy nábytku veľmi nízku úžitkovú hodnotu (a niektoré azda žiadnu úžitkovú hodnotu) a nadobudnú teda prevažujúcu výmennú hodnotu. Dedič bude pokračovať v predaji kusov nábytku dovtedy, kým kusy, ktoré mu zostanú vo vlastníctve, nebudú mať opäť prevažujúcu úžitkovú hodnotu.

Naopak, zníženie množstva určitého statku, ktorý má hospodáriaci jednotlivec k dispozícii, vo všeobecnosti spôsobí, že jeho úžitková hodnota preňho vzrastie, a tým spôsobí, že množstvá statku predtým určené na výmenu teraz nadobudnú prevažujúcu úžitkovú hodnotu.

Osobitnú dôležitosť má v tejto súvislosti účinok zmien v celkovom bohatstve. Keď sú obchodné vzťahy dobre rozvinuté, zvýšenie alebo zníženie bohatstva sa pre hospodáriaceho jednotlivca, ktorý túto zmenu zažíva, rovná zvýšeniu alebo zníženiu takmer každého jednotlivého druhu hospodárskeho statku. Človek, ktorý schudobnie, je nútený obmedziť uspokojovanie takmer všetkých svojich potrieb. Niektoré potreby uspokojí menej úplne, kvantitatívne alebo kvalitatívne. Iné potreby azda neuspokojí vôbec. Ak po svojom ochudobnení vlastní akékoľvek vyberanejšie spotrebné statky alebo predmety luxusu, ktoré predtým prispievali k harmonickému uspokojeniu jeho potrieb, ale ktoré nezodpovedajú jeho zmeneným pomerom, predá ich – ak je hospodáriacim jednotlivcom – aby výťažok použil na uspokojenie dôležitejších potrieb seba a svojej rodiny, ktoré by inak zostali neuspokojené. Ľudia, ktorí stratili veľkú časť svojho bohatstva nešťastnými špekuláciami alebo v dôsledku iných nešťastí, skutočne predávajú svoje šperky, umelecké diela a iné predmety luxusu, aby si zaobstarali životné potreby. Rastúce bohatstvo má podobný, ale opačný účinok, pretože mnohé statky, ktoré predtým mali pre svojich vlastníkov prevažujúcu úžitkovú hodnotu, túto úžitkovú hodnotu strácajú a hospodárska dôležitosť ich výmennej hodnoty sa presúva do popredia. Tak ľudia, ktorí náhle zbohatli, zvyčajne predávajú svoj jednoduchý nábytok, svoje ošumelé cetky, svoje nevyhovujúce domy a mnohé iné statky, ktoré preň predtým mali prevažujúcu úžitkovú hodnotu.