List redaktorovi

Ludwig von Mises, národohospodár pochádzajúci z Viedne a žijúci v New Yorku, venoval vo svojej knihe o liberalizme, ktorá vyšla v roku 1927, jednu kapitolu problému kartelov a monopolov. To, čo Mises napísal pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi, je dnes aktuálne ako nikdy predtým – a obzvlášť dôležité pre nemeckú debatu o karteloch! Preto redaktor požiadal pána von Misesa o povolenie túto kapitolu pretlačiť¹. L. von Mises odpovedá nasledovne: „Veľmi vážený pán doktor Muthesius! Pýtate sa ma, či súhlasím s pretlačením mojich úvah o karteloch a monopoloch, ktoré som uverejnil pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi, vo Vašich vynikajúcich mesačníkoch. Kladná odpoveď mi nepadá ľahko. To, čo som v roku 1927 vo svojej knihe „Liberalismus“ vedel povedať o karteloch a monopoloch, predstavuje iba jednu etapu v mojom úsilí nahradiť nedostatočné spracovanie príslušných problémov všetkými odrodami „historickej školy“ a katederského socializmu lepším učením. Okrem toho som sa musel v tejto knihe vyjadrovať stručne a vzdať sa skúmania mnohých stránok problému. Dokonalé spracovanie podstaty monopolu je uskutočniteľné iba v rámci obsiahlej národohospodárskej teórie. O takú som sa pokúsil vo svojej knihe ‚Human Action‘. Som si úplne vedomý toho, že moje úvahy z roku 1927 nemôžu uspokojiť čitateľov Vašich mesačníkov v roku 1955. Voči tomu môžem iba odkázať na ‚Human Action‘. Tam, myslím, som povedal všetko, čo treba o týchto problémoch povedať. Keby politika nevytvárala predpoklady pre vznik toho, čo sa v Spojených štátoch nazýva sprisahania (conspiracies) na obmedzenie množstva produkcie (restraint of trade), neexistoval by žiadny monopolový problém, ktorý by stál za reč. Politici hlásajú krížovú výpravu proti kartelom, kým robia všetko pre to, aby kartelizáciu umožnili. Americké protitrustové zákony slúžia dnes prevažne boju proti big business, teda proti tým podnikom, ktorých masová výroba zásobuje spotrebiteľa všetkými tými vecami, ktoré sa v zahraničí označujú za znak amerického luxusu. Demagógia Department of Justice sa pred niekoľkými rokmi ukázala v tom najkrajšom svetle, keď podrobili vyšetrovaniu podnik, ktorý predáva potraviny v početných pobočkách. Podiel firmy na americkom celkovom obrate týchto tovarov predstavoval 7 percent a v posledných rokoch neustále klesal. To, čo jej väčšinou vyčítali, bolo, že podsekáva ceny ‚usadlého‘ obchodníka s potravinami. To sa však musí javiť ako neodpustiteľné v očiach vlády, ktorej politika výrazne zdražuje ceny všetkých poľnohospodárskych produktov. Vlády sa neuspokojujú s vytváraním predpokladov pre vznik národných kartelov. V medzinárodnej spolupráci sa starajú o vznik svetových monopolov. Možno v mnohých nemeckých knižniciach chýba zbierka týchto zmlúv, ktorú v roku 1943 vydal Medzinárodný úrad práce. Štúdium tohto zväzku je značne poučné. Ukazuje aj to, ako sa moskovská vláda, ktorá neúnavne vyzýva do boja proti monopolistickému kapitalizmu, voči takýmto dohodám vôbec nestavia odmietavo. To, že dnes sa snahy o obnovenie týchto Commodity Control Agreements stali dosť slabými, nie je zásluhou štátnikov. Je to úspech pôsobenia niekoľkých národohospodárov. K otázke, či Nemecko dnes potrebuje kartelový zákon, sa nechcem vyjadrovať. Domnievam sa však, že úprimní odporcovia monopolov by sa mali predovšetkým zasadzovať za odstránenie všetkých opatrení núteného hospodárstva. Iba zrušenie ochranárskych ciel, obmedzení platobného styku so zahraničím a mnohých ďalších zásahov do slobody trhového styku môže vyriešiť monopolový problém – a mnohé iné zdanlivé problémy hospodárstva. Želám Vášmu statočnému boju za slobodné hospodárstvo plný úspech. Váš úplne oddaný Ludwig Mises.“