Narodil sa 23. júna 1901 ako syn rakúskeho architekta Huga Kaudera a Ernestine Feiglovej.[1]
Pôsobil ako univerzitný asistent, riaditeľ súkromnej školy, hospodársky poradca pre colné otázky v textilnom priemysle a slobodný vedecký autor.
Po anšluse Rakúska Kauder emigroval do USA, kde pôsobil ako učiteľ na prípravných školách.[1]
V roku 1943 sa oženil s nemeckou emigrantkou Helene I. Riegner, s ktorou mal dve deti.[1]
Od roku 1947 odborný asistent ekonómie a sociológie na University of Wyoming v meste Laramie.[1]
V roku 1960 prešiel ako profesor ekonómie na Illinois Wesleyan University.
Výskumný pobyt v Knižnici Carla Mengera na Hitotsubashi University v Tokiu (1960/61); práca na dejinách školy medzného úžitku, ktoré boli preložené do japončiny a francúzštiny.[1]
Odchod do emeritúry v roku 1968.
Po odchode do emeritúry Kauder ešte vyučoval na University of South Florida v meste Tampa.[1]
V roku 1971 ho Viedenská univerzita pozvala, aby predniesol prednášku pri príležitosti storočnice vydania diela Carla Mengera „Grundsätze der Volkswirtschaftslehre“ (Zásady národohospodárskej náuky).[1]
Kauder od roku 1919 študoval národohospodárstvo v Berlíne a v roku 1924 obhájil doktorát u Wernera Sombarta, ústredného predstaviteľa mladšej historickej školy.[2]
Kauder označil Machlupa v liste z roku 1932 za „rozmanitého predstaviteľa“ rakúskej školy.[1]
Kauder označil v roku 1957 Misesa za „najvernejšieho žiaka“ Mengera; udržiaval s ním priateľský kontakt a jeho ontologický prístup komentoval ako meradlo rakúskej teórie.[1]
Morgenstern viedol čulú korešpondenciu s Kauderom a povzbudzoval jeho vedeckohistorickú prácu o dejinách marginalizmu.[1]
Emil Kauder v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →