Doktorát Dr. iuris na Viedenskej univerzite v roku 1868 po štúdiu na Schottengymnasium a na Viedenskej univerzite.[1]
Vo veku 26 rokov údajne nemohol prijať ponuku profesúry na Viedenskej univerzite, a to vraj len „pre vonkajšie okolnosti“.
Vyše dve desaťročia úspešne pôsobil ako dvorský a súdny advokát vo Viedni; zakladateľ a predseda Viedenského advokátskeho klubu.[1]
Iniciátor a spoluzakladateľ Viedenského advokátskeho klubu v roku 1882.[1]
Prvé hodnotovo-teoretické hlavné dielo „Der Werth in der isolirten Wirthschaft“ (Hodnota v izolovanom hospodárstve, 1889) – rané prihlásenie sa k Mengerovej náuke o medznom úžitku.[1]
Prechod z advokácie do akademického sveta: súkromný docent politickej ekonómie na Viedenskej univerzite od roku 1890; habilitácia prácou z teórie hodnoty, ktorá nadviazala na „Der Werth in der isolirten Wirthschaft“ (1889).[1]
Od roku 1892 člen štátnej skúšobnej komisie pre štátovedu.[1]
Vydanie diela „Wesen und die beiden Hauptrichtungen des Sozialismus“ (Podstata a dva hlavné smery socializmu) v roku 1893.[1]
V roku 1900 udelenie titulu mimoriadneho profesora politickej ekonómie na Viedenskej univerzite.[1]
Vydanie diela Die nationalökonomische Lehre vom Credit (Národohospodárska náuka o úvere, 1903); dielo rakúska škola odmietla, keďže bolo nezlučiteľné s Wieserovou náukou o imputácii a s Böhm-Bawerkovou teóriou úroku.[1]
V neskorších prácach sa Komorzynski rozhodne postavil proti teórii miezd Johanna Heinricha von Thünena.
V neskorších prácach sa Komorzynski rozhodne postavil predovšetkým proti Karlovi Marxovi.
Johann von Komorzynski v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.
Zobraziť v rodokmeni →