Ludwig Mises recenzuje dielo Waldemara Mitscherlicha 'Der Nationalismus Westeuropas' (Nacionalizmus západnej Európy, Leipzig 1920). V centre stojí rozlíšenie medzi národnosťou, teda faktom národnej rozdielnosti ľudí, a nacionalizmom, teda pôsobením určitých ideológií, ktoré tejto rozdielnosti pripisujú význam pre sociálne správanie. Mises tvrdí, že zanedbanie tohto rozlíšenia viedlo k tomu, že sa kritérium národa hľadalo inde než v jazykovom spoločenstve, a odkazuje na Arndta, Jakoba Grimma a Wilhelma Scherera. Mitscherlichovo dielo oceňuje ako predovšetkým historicky orientovaný pokus geneticky vysvetliť vznik západoeurópskeho nacionalizmu, kritizuje však zanedbanie ekonomického problému, najmä spojenia nacionalizmu a protekcionizmu, a z neho vyplývajúci ideál sebestačného úniového hospodárstva.
Volltext
Mitscherlich, Waldemar, riadny profesor štátnych vied na univerzite v Breslau, Der Nationalismus Westeuropas. Leipzig 1920. C. L. Hirschfeld. XV, 373 s.
Nič nebráni pokroku v poznaní sociologického problému národa viac než zanedbávanie rozlišovania medzi národnosťou a nacionalizmom, t. j. medzi skutočnosťou národnej rozdielnosti ľudí a skutočnosťou pôsobnosti určitých ideológií, ktoré národnej rozdielnosti ľudí pripisujú určitý význam pre sociálne správanie. Treba presne rozlišovať medzi skutočnosťou príslušnosti k nemeckému národu a skutočnosťou príslušnosti k nemecko-nacionálnej strane. Aj prívrženec nemecko-nacionálnej strany neuprie príslušnosť k nemeckému národu každému Nemcovi, ktorý nezdieľa jeho názory na nemeckú politiku; ba dokonca občas výrokom ako: takáto laxnosť v národných veciach sa môže vyskytnúť iba u Nemcov, je rýdzo nemecká, politickému protivníkovi výslovne potvrdí príslušnosť k nemeckému národu. Nacionalistická stranícka ideológia si nárokuje, aby sa každý, koho započítava k národu, k nej pripojil; nemusí však vždy práve k národu počítať tých, ktorých k nemu ešte počíta vymedzenie národných hraníc uskutočnené z iných hľadísk. Ruský nacionalista bez ďalšieho počíta Malorusov a Bielorusov k ruskému národu; dnešný český nacionalizmus nechce počítať k vlastnému národu potomkov katolíckych šľachtických rodov, ktoré prišli do krajiny počas tridsaťročnej vojny, a antisemitské krídlo nacionalizmu väčšiny európskych národov nechce počítať k vlastnému národu Židov. Chorváti a Srbi, národnosťou jeden celok, vyvinuli osobitné, navzájom si odporujúce národno-politické ideológie, s ktorých rozbiehavou silou musí zápasiť nový juhoslovanský štátny útvar.
To, že sa toto rozlišovanie medzi národnosťou a nacionalizmom zanedbávalo, napokon viedlo k tomu, že kritérium národa sa hľadalo inde než v spoločnosti jazyka. Nemôže byť úlohou týchto riadkov zaoberať sa nedostatočnosťou všetkých týchto pokusov vymedziť pojem národa. Poukážme len na jedno: Pre autorov, ktorí sa problémom zaoberali bez akýchkoľvek vedľajších pohľadov na politické ideológie, bolo isté, že národné spočíva v jazykovom spoločenstve; tak to bolo u E. M. Arndta, u Jakoba Grimma, u Wilhelma Scherera. Až keď z moderného liberálneho ideálu slobody vzišiel moderný princíp národnosti a pretvoril sa na imperializmus, začalo sa rozlišovať medzi jazykovým spoločenstvom a národnosťou.
Predkladané dielo Mitscherlicha je predovšetkým historicky orientované. Snaží sa geneticky vysvetliť vznik západoeurópskeho nacionalizmu, ktorý je celkom odlišný od nacionalizmu východnej Európy. Prináša pritom množstvo nových hľadísk a myšlienok. Žiaľ, zanedbáva ekonomický problém. Moderný nacionalizmus je s protekcionizmom tak úzko spätý, že ho nemožno vyčerpávajúco skúmať, ak sa zároveň nepreskúmajú základné myšlienky moderných teórií ochranných ciel. Zanedbanie kritického vysporiadania sa s myšlienkami a teóriami slobodného obchodu a národnej autarkie privádza autora k istému – ako zrejme verí, medzi protikladmi sprostredkujúcemu – ideálu úniového hospodárstva. Úniové hospodárstvo má byť autarkným hospodárskym útvarom, ktorý zahŕňa viaceré národy a štáty. Avšak autarkné snahy nemožno zdôvodniť inak než národno-politickými úvahami; autarkia, ktorá je národno-politicky indiferentná, nenachádza obhajcu. Nedá sa predvídať, čo by mohlo štáty odradiť od slobodného obchodu,
Každý, kto sa chce zaoberať problémom nacionalizmu a imperializmu, načerpá z Mitscherlichovho diela mnohostranný podnet a poučenie.